Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Pamiatky

Archeologické nálezy

Mohyla z mladšej doby bronzovej

Mohyla v Čápore sa prvý raz spomína v odbornej literatúre roku 1963 v súvise so zhodnotením výskumu mohyly z mladšej doby bronzovej v Čake. Archeologický ústav SAV v Nitre uskutočnil v Čápore v čase od 1. júla do 10. novembra 1969 pod technickým vedením K. Sedláka systematický výskum. Mohyla bola preskúmaná až po úroveň pôvodného podložia. Na násype mohyly sa rozkladala aj časť dedinského radového pohrebiska z 11. storočia. Lokalita sa nachádza pri hone "Pri kopci" na severovýchodnom okraji obce, v tesnej blízkosti hradskej Nitra - Šaľa. Mohyla je  navŕšená na svahu údolia Cabajského potoka, pozdĺž ktorého je vystavená dnešná obec.

Nálezy (väčšinou keramika) sa získali z niekoľkých nálezových polôh. Nálezový materiál z násypových vrstiev mohyly je z dvoch pravekých vývojových úsekov - z okruhu lineárnej keramiky a z mladšej doby bronzovej. V intaktnej černozemi pod mohylovým násypom sa prišlo v blízkosti prepálenej plochy iba na dva tuhované črepy keramiky čačianskej kultúry. Z priekopy na severnej a severozápadnej strane mohylového násypu pochádza okrem keramiky spomenutej kultúry aj fragment tordovaného bronzového nákrčníka. V splavových vrstvách sa okrem nálezov patriacich čačianskej kultúre našiel aj ojedinelý črep laténskej keramiky, najmä však stredoveké i novoveké železné predmety. Niektoré kamenné predmety sa nedali kultúrne presne určiť.

Kostrové radové pohrebisko z 11. storočia

Na juhovýchodnom svahu mohyly v Čápore sa zistilo kostrové pohrebisko, ktoré pokračovalo cez jarok a cestu na juh, na mohyle bola preskúmaná len jeho juhozápadná časť. Hroby zrejme väčšieho pohrebiska, usporiadané v pomerne pravidelných radoch, boli v druhej svetovej vojne čiastočne poškodené nákopmi.

Okrem hrobu 1, ktorý je osihotený a leží severozápadne od severného radu, sa tu uplatňuje pochovávanie, resp. umiestňovanie hrobov vedľa seba s väčšími-menšími odchylkami vo vzdialenostiach a orientácii. Hroby boli orientované v smere SSZ - JJV alebo SZ - JV a neobsahovali milodary. Nálezový fond tvoria predmety, ktoré boli súčasťou výstroja a odevu, prípadne ozdoby tela. Spravidla ide o hroby ženské a detské (detí ženského pohlavia).

Hrob 1 sa líši od ostatných orientáciou v smere Z-V a najmä uložením milodarov - dvoch nádob priložených k nohám. Keramika z hrobu 1 v Čápore sa tektonikou, výzdobou i technikou výroby vyníma z okruhu keramiky 11. storočia.

V šiestich hroboch sa našli náhrdelníky. Sklené a pastózne koráliky, ako aj morské škľabky (kauri) z 10. storočia nahradili v 11. storočí importy korálikov z polodrahokamov - karneolu, krištáľu (Bergkristal) a ametystu. Majú rozličné tvary a spravidla doplňujú výzdobu hlavy a krku pochovaných.

Datovanie radového pohrebiska v Čápore je podmienené výskytom obolov a pomerne dobre datovateľným súborom nálezov. Preskúmaná časť pohrebiska patrí na základe nálezov mincí Ondeja I. a Ladislava I. do druhej polovice 11. storočia.

Z doterajších výsledkov výskumu pohrebísk z 10. - 12. storočia na Slovensku vyplýva, že časť pohrebísk sa na začiatku 11. storočia  prestala používať, na istom počte pohrebísk sa však pochovávalo nepretržite do začiatku 12. storočia. Pohrebisko v Čápore patrí k tým dedinským radovým pohrebiskám, ktoré sa začali používať za vlády Ondreja I. a prestalo sa na nich pochovávať na začiatku 12. storočia.

 

Spracované podľa publikácie 840. výročie obce


 

Barokové súsošie sv. Trojice

Súsošie sa nachádza v Cabaji na verejnom priestranstve pri uličke ku Kaštieľu. Tu je umiestnená vyhotovená kópia plastiky a originál je umiestnený vo vonkajšom výklenku kostola sv. Trojice v Cabaji, ktorý sa nachádza nad vchodom do kostola.

Súsošie sv. Trojice je z architektonického hľadiska tvorené troma časťami. Nízkym soklovým postamentom, podstavcom tvoreným stĺpom pilierového typu a samotným súsoším, ktoré spočíva na samostatnom podstavci krychlového tvaru s konkávnym uberaním hmoty smerom nahor. Jednotlivé kamenné časti sú spájané kovovými skobami. Dominantnou časťou je samotné súsošie sv. Trojice. Základ tvorí mohutná postava boha Otca zobrazeného v pápežskom rúchu a pápežskej tiare. Tento drží pred sebou v roztiahnutých rukách kríž s ukrižovaným Kristom. Pri nohách Krista je umiestnená holubica - symbol Ducha svätého. Postava boha Otca sedí v oblakoch, ktorých zobrazenie je vyjadrené značne rustikálnou formou. Kompozíciu súsošia dopĺňajú tváre anjelov situované po stranách spodnej časti. Nie sú v rovnakej výške. Anjel na pravej strane svojou hornou hranou siaha až k úrovni mysleného kolena ľavej nohy Krista. Určitá jednoduchosť prezentovaná najmä v upustení od bežných anatomických proporcií postavy Krista kontrastuje s výraznou modeláciou jednotlivých častí - hrude a najmä rúk, anatomické detaily sú dovedené až k extrémom. Evidentný je tiež dôraz na modeláciu výrazu tváre umučeného Krista. Vznešenej monumentalite a pátosu postavy boha Otca je podriadená celková kompozícia i charakter sochárskeho vyjadrenia.

 


 

Kaštieľ Cabaj

V Súpise pamiatok (zv. I, Obzor Bratislava 1967, s. 247) je kašieľ charakterizovaný ako barokovo-klasicistický, datovaný do konca 18. storočia, opravovaný v 2. polovici 19. storočia. Kaštieľ je najvýznamnejšou profánnou stavebnou pamiatkou v obci. Na barokovú stavebnú etapu poukazuje dispozícia objektu, pôvodne v tvare U s otvoreným nádvorím a s nárožnými vežami, zaklenutý suterén, nádvorný rizalit so zaoblenými nárožiami a v interiéri zachované barokové výplňové dvere so zvonovite profilovanými zárubňami. Bočné krídla kaštieľa boli podľa miestnych informácií odstránemé po druhej svetovej vojne. Architektonicko-výtvarné dotvorenie interiéru a exteriéru je klasicistické. Prejavuje sa rovnými stropmi s fabiónovými rímsami, tvarom kútových ník na kachle, mramorovým krbom, sporadicky zachovanými stolárskymi výrobkami a celkovou úpravou exteriéru s rizalitom na priečelí, s portikom na dvorovej fasáde, s pravidelným architektonickým členením, plošnou geometrickou dekoráciou a železnými kovanými prvkami. Slohový výraz objektu možno charakterizovať ako barokovo-klasicistický, zo záveru 18. storočia.

V dostupnej pamiatkovej literatúre sa pôvodní a ďalší majitelia kaštieľa neuvádzajú. Z miestnych informácií poznáme len meno statkára Vojtecha Wágnera ako posledného majiteľa, ktorý vlastnil kaštieľ do r. 1945. Po znárodnení bol v kaštieli Miestny národný výbor a Zdravotné stredisko s bytom lekára. V súčasnosti sa tu nachádza zdravotné stredisko, kde majú svoje ambulancie praktický lekár pre dospelých, pkaktický lekár pre deti a dorast, zubná ambulancia, gynekologická ambulancia a lekáreň.

Kaštieľ je jednopodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu s dvoma 4-hrannými vežami na nárožiach priečelia 2-traktovej dispozície pod južným a čiastočne pod severným traktom suterénu, s výnimkou priestoru pod vstupnou sieňou prízemia v censtre dispozície. Jadro dispozície a nárožné veže majú manzardové strechy s dekoratívnymi vázami vo vrcholoch.

V centre pravidelne rozčleneného 11-osového priečelia je dvojitý 3-osový rizalit zavŕšený trojuholníkovým tympanónom. Horizontalita priečelia, podporená pásovou bosážou a profilovanou korunnou rímsou so zuborezom a s hladkým vlysom, priebežnou cez priečelie na bočné fasády, je na nárožiach vyvážená mierne prevýšenými 1-osovými vežami. Rizalit a nárožné veže majú hladké fasády, na vežiach rámované lizénami. Pravouhlé okná na ustupujúcej ploche priečelia sú upravené hladkými pozitívnymi šambránami a zrkadlami v suprafenestrách. Architektonicky bohatšie a plastickejšie sú upravené okná na  fasádach veží a rizalitu. Majú hladké pozitívne kamenné šambrány, profilované podokenné rímsy, zrkadlá v parapetných výplniach, výrazne vystupujúce profilované nadokenné rímsy podopierané stĺpikmi s rímsovými klavicami a triglyfy s vloženými píšťalami v stuprafenestrách. V oknách priečelia a veží sú kované košové empírové mreže, vertikálne členené, s vloženými elipsovými a kruhovými pilastrami a piliermi s rímsovými hlavicami, nesúcimi zalamované kladie s vlysom a tympanónom. Nad vstupným portálom je termálne okno s papršlekovým delením výplne. Pred rizalitom je predstavané dvojstranné schodište s empírovým kovaným zábradlím a motívmi elíps medzi zvyslými prútmi a meandrom.

Zadná severná fasáda je hladká, s 3-osovým rizalitom uprostred so zaoblenými nárožiami. Pred strednou osou rizalitu s termálnym oknom je predstavaný portikus na dvojiciach 4-hranných pilierov s rímsovými hlavicami, zavŕšený tympanónom. Koruna muriva rizalitu je ukončená zhodne spriečelím a bočnými fasádami profilovanou rímsou s hladkým vlysom. Plocha tejto fasády po stranách rizalitu je horizontálne ukončená len vrchným profilom korunnej rímsy. Vertikálne je členená nepravidelne rozmiestenými pravouhlými oknami bez architektonického orámovania, v jednom z okien je empírová kovová mreža. V pravej časti sú vstupné dvere vo výklenku s polkruhovým uzáverom. V krajných osiach rizalitu sú vstupy na schodiská do suterénu, z nich ľavý je chránený predstavaným prístreškom s pravouhlým portálom z hladkých kamenných šambrán.

Bočná východná fasáda je hladká, 4-osová, s pravouhlými  oknami s hladkými pozitívnymi štukovými šambránami a kovanými empírovými mrežami. V druhej osi zľava je pravouhlý kamenný portál s hladkými šambránami. Nad portálom je svetlík s ozdobnou kovanou mrežou a iniciálami JS v strednom medailóne. Pred vstupom je krátke, predstavené schodisko s plnými múrikmi po stranách.

Bočná západná fasáda je hladká, horizontálne ukončená zhodne s priečelím, vežami a bočnou severnou fasádou. V 4 osiach sú novodobé, sekundárne upravené vstupné dverné otvory bez architektonického orámovania.

Dva suterény pod južným traktom sú prístupné samostatne zo zadnej fasády po stranách portika cez priamočiare schodiská zaklenuté valenými segmentovými klenbami. Hlavné priestory suterénu majú valené, mierne stlačené klenby, dosadajúce na miešané základné murivo.

Juchovýchodná veža nie je podpivničená. Na SV strane je viditeľný čiastočne odkrytý vstup do ďališeho neprístupného suterénu, situovaného pod severným traktom a čiastočne mimo zachovanú dispozíciu 1. nadzemného podlažia. Vo vetracích otvoroch do priečelia čiastočne zachované empírové mreže s rozetami sú uprostred.

Ústredným komunikačným priestorom interiéru prízemia je vstupná sieň, situovaná v priečnej osi 2-traktovej dispozície, prístupná z čelného rizalitu a ústiaca v rizalite zadnej fasády s predstavaným portikom. Dispozičná štruktúra po stranách vstupnej siene nevytnára symetrický obraz. Pravidelne členená je ľavá časť, rozdelená priebežným medzitraktovým múrom a priečkami na 8 miestností.

Dispozícia vpravo od vstupnej siene je nepravidelne rozdelená na 5 väčších a 2 menšie miestnosti. Pozdĺžny deliaci múr nie je priebežný, ale stupňovite posúvaný k severnému odvodovému múru. Rožná SV miestnosť je opticky predelená arkádou so stlačeným oblúkom dosahajúcim na prístenné piliere s rímsovými hlavicami.

Všetky miestnosti majú rovné stropy s profilovanými fabionovými rímsami a lištami. V priesečníkoch pozdĺžneho deliaceho múru a priečok sú komínové prieduchy, do miestností upravené skosenými kútmi s polkruhovými stlačenými nikami na kachle. V miestnosti vľavo od vstupnej siene je v dolnej časti výklenku niky vstavaný krb z červeného mramoru, rámovaný štylizovanými pilastrami a rímsou zdobenou reliéfnou dekoráciou rozety a prstencov.

Okenné otvory majú z vnútornej strany sagmentové a stlačené záklenky. Okná sú dvojité, dovnútra otvárané, 6-tabuľkové z 20. storočia. V interiéri sú zachované barokové a klasicistické výplňové dvere s profilovanými zárobňami a výplňové dvere novodobé z 20. storočia, niekde osadené do klasicistických zárobní.

Objekt je chránenou kultúrnou pamiatkou, zapísanou v Ústrednom zozname. Je zachovaný v redukovanej dispozícii, t.j. v hmote hlavného krídla a v prevládajúcom barokovo-klasicistickom výraze.

 

 


 
ÚvodÚvodná stránka